Už sme na vode pár hodín. Posledný súboj s rybou práve skončil, a už je späť vo vode. Na chvíľu sa zarazím. Už ani presne neviem koľký deň som na vode. Každý deň ten istý režim. Opustiť prechodné bydlisko a vydať sa panovať na rieku. Pamäť vynecháva a počítadlo rýb v mojej hlave potrebuje nutne generálnu opravu. Veľa ľudí testerovi prácu závidí, ale non-stop preverovať rybársku výbavu dá poriadne zabrať.
V žalúdku mi už vyhráva cigánsky orchester poslednú pesničku a ak sa hneď nenajem zbalia nástroje a adios, smer Slovensko. Lístky na autobus majú už určite vo vreckách. Neostáva nám s Antim nič iné len narýchlo zahájiť piknik v zadnej časti lode. Dokonca sa našla fľaša vínka čo poteší aj na duši. Okrem brutálneho smradu ktorým sme od sumcov napáchli za niekoľko dní, nič neruší naše zbesilé pojedanie pripravenej svačiny. Sumčí buket sa šíri loďou a niekedy už vážne uvažujem či to oblečenie nehodím do práčky. Zatiaľ týmto kacírskym myšlienkam rázne odolávam. Tak isto Anti pri pohľade na zaslizenú podlahu člnu konštatuje- po ďalšej rybe to zotrieme, že? Súhlasne prikyvujem a zároveň viem, že to bude ešte pekných pár rýb. Darmo, chlapi v džungli bez ženskej ruky.
Je ešte len tesne po obede, no počasie nám už stihlo ukázať viacero tvárí. Oskarove lúče občasne vyskakujú spoza zamračenej oblohy a nútia nás k pravidelnému prezliekaniu podľa jeho nálad. Raz je nám veľmi horúco, o chvíľu drkoceme zubami od chladného vetra.
Ja osobne som v koncoch, chuť do lovu je minimálna, lenže ako vždy JE a to je hlavné. Pár rýb ma už dnes vyčerpalo. Pred ďalšou akciou si ale na chvíľu zaľahnem na menej zapáchajúcu časť lode. Spánok prichádza takmer okamžite. Zhruba po pol hodinke ma Anti zobúdza: Poďme na to ty spachtoš! Vyzerám viac zničene ako pred tým ako som si ľahol. Ryby ma totiž nenechali na pokoji ani v spánku. Snívať o zdolávaní pri spánku na člne- to je už fanatizmus!
Vyberáme sa teda naspäť na ten najlepší úsek, ktorý sme cestou videli. Karbónové meče v rukách a ide sa do boja. Ako „kapitán“ lode si však okamžite nariaďujem technickú pauzu a len tak sa kochám okolitou prírodou, užívam si deň. Z letargie ma vytrhla brutálna otočka za voblerom čo Anti pustil na cestu, ryba ale nezabrala. Asi mu musím predviesť pár trikov.
O pár metrov nižšie je vo vode padnutý strom, dokonalé zátišie. Môj očný zameriavač miesto označuje veľkým červeným X- zásah vobleru do tohto bodu je priam nutný! Takže s kľudom angličana tým smerom zo zelen rampy odpaľujem červenú čiapočku (krycie meno aktuálne používaného vobleru). V duchu už rýchlo odčítavam 3-2-1 BÁC a je vo vode! Po dopade sa otáčam k Antimu s tým že mne sa už ani veľmi nechce, že som unavený a... slová prerušila delová rana, ktorá ma skoro vytrhla z člna. Môj prvý dôstojník Anti si pod nosom niečo frfle, a ako nadriadený sa ho dychčiac pýtam čo vlastne chce? Že vraj nie veľa, len aby ma už letný blesk pošteklil, lebo toto nie je možné! Na prvý náhod ryba, a to nie zlá! Cítim to sám, lebo prvý výpad smeruje hneď do hĺbky a otočí čln smerom na druhý breh... zametá s nami ako ratrak s jemným prašanom. Kým sa stihneme spamätať lietame hore dole. Cítim však obrovský deficit, navijak s prútom vládze, no ten čo ich má v rukách melie z posledného. Fyzicky som v koncoch. Nepomáha tomu ani vyrývanie Antiho, že či idem teraz na rýchlostný rekord? Veru keby ma tak stiahla do vody, určite držiac sa udice pokorím svetový rekord na 100 metrov voľným štýlom. Som rád že žijem a držím tohto maniaka na druhom konci nejak na uzde.
Za krátku chvíľu mení taktiku a vyráža na hladinu...vedľa jamy z ktorej vyletel je plytčina. Údery chvostom na hladine a na šnúru trhajú celým mojim telom, moja únava vrcholí...posledný nápad: klasika buď alebo!
-Anti vieš čo, odišlo nejakých 5 minút...teraz to stopuj! Zbieram poslednú dávku síl, každú kvapku krvi pumpujem do svalov aby som ustál tento boj ako víťaz. Cievku na Enorme zaťahujem na maximálnu možnú mieru a opieram sa do toho celou svojou váhou. Mám pocit že ani Schwarzenegger v živote nepoužil na pódiu toľko svalov ako ja teraz v boji s tou príšerou. Cítim akoby som ťahal bielu rybu, brutálne fackovanie hladiny chvostom, výskoky do luftu ale keďže behá v strašne plytkej vode, chvost mu vodu nechytá. Nech si užíva môj súper tieto krásne kotrmelce, aspoň sa po nich rýchlo unaví. Kolečká sú čoraz kratšie a akrobacia stráca na intenzite. Už ho vidíme pri člne, ďalší 2metre +.
Antiho opäť nelení a vyrýva. Vraj keď som už tester či mi nemá trochu narezať nožom tú napnutú šnúru aby sa ukázalo či je naozaj taká silná ako všetci hovoria. Záchvat smiechu si nemôžem dovoliť a tak zapieram pred vlastnou bránicou. Trasú sa mi kolená! Ryba je medzitým pri člne, srandičky prešli a ide na to. Krásna hlava sumca sa vynára z hladiny, Anti ho chytá, ale aj s menším výkrikom okamžite púšťa. Pozerám sa na neho s výčitkou- Ty čo robíš? To nie je horúce železo ale tlama ryby, chyť ho!
Spoločne ho chytíme ešte raz, a okamžite vidím čoho sa Anti na prvý krát zľakol. Sumec dávi biele ryby v hojnom množstve, naozaj nechutné. Chvíľu vyčkáme. Po vtiahnutí do člna zisťujeme že si ten loptoš čosi aj tak odložil. ešte po obede čo skonzumoval vyloží pod palubnú dosku raňajky. Tri kúsky muletov, nám vyložil priamo pod palubnú dosku. Ten najväčší mal približne 35cm. Zaujímavý pohľad a parádny smrad. To si väčšina asi nedokáže ani predstaviť. Nás už ani cez mesto nepustia, smrdíme horšie ako fekálne auto.
S celkovou dĺžkou 215 cm to je naozaj pekná ryba. Rybárska výbava si opäť počínala na výbornú. Silu na normálne fotenie nemám a tak si len ležérne ľahnem neďaleko sumčích zvratkov a fotíme. Tomuto sa hovorí mám v paži level 99.
Skúšam sumca zdvíhať kvôli krajším fotkám, ale nohy nevládzu. Rybu púšťame späť. Bol to 10-ty sumec za dnešný deň, máme nový lodný rekord, aj keď tie ostatné boli o menšie. Dušujem sa že ja už nenahodím aj keď sa okolo člna budú vyhadzovať polonahé morské víly...
Som celý od slizu, bez síl a ledva žijem. Ešte meníme miesto, Anti premení pár náhodou na rybu no ja už len ležím, driemem a sem-tam korigujem čln. Počas plavby späť sa míňame s prichádzajúcimi nemcami. Asi aj oni cítia ten puch čo sa šíri okolo našej lode ako hmly v okolí Avalonu . A tak sa rozprávame len na diaľku. Akurát dnes prišli, a chcú začať loviť. Dáme im pár užitočných rád, odporučíme miesta a prajeme šťastný lov. Nám už na dnes stačilo, ale sem sa ešte vrátime!
