Ako typický francúz Thomas prichádza o 20 minút neskôr, ale to s fľašou kvalitného vína. Nalodíme sa a plnou parou vyrážame za našimi fúzatými kamarátmi. Smer Lyon, centrum mesta. Tu medzi mostami a piliermi nájdeme perfektné hĺbky, útočiská. Okolie je zaujímavé, veď málokedy chytám v centre takéhoto mesta. Okolo nás všetko možné, hlasy ulice. Ľudia pozerajú z brehu čo tam chceme vystrájať, aj keď väčšina z nich už rybára na živo videlo. Zastavujeme pod nejakým kaštieľom, vyzerá pekne. Pozriem sa na sonar, 10 metrov hĺbky a to len pár metrov od brehu, no pekne. Moje pocity sú, že tam by som nerád býval.
Ja nastražujem pekného jalca, ktorého som včera narýchlo chytil. Potom mám už len ostrieže, aj to je dobré. Thomas ide na to vertikálne s lipless voblerom. Skúšame iné techniky ako vždy, veď možno práve dnes bude tá druhá lepšia tak potom meníme. Čln v smere, prechytávame úsek ale sonar okrem našich montáží neukazuje nič zaujímavé. Presúvame sa ďalej, smer pod katedrálu. Tu stretávame Thomasovho známeho, sťažuje sa. Už dva týždne nechytil rybu nad 150cm, chudák chlapec.
Lenže ani my nedopadneme lepšie, aj keď máme pod sebou 14 metrov hĺbky. Ostávame tu asi hodinu ale bez ťukanca. Thomas povie koniec, ideme na Rhone tam pozná dobré miesto. Je zhruba 1 hodina keď tam dorážame. Po ceste sa cítim nejak unavený takže si ľahnem na spodok člna, na ďalšiu hodinu sa ani nepamätám ale asi nič sa nestalo. Zobúdzam sa na vodu, ktorá prichádza z hora, začalo pršať. Rozhodnutie padne že ideme pod posledný most na Saone, tam budeme krytý pred dažďom kým to prejde.
Po dorazení na miesto pozerám ešte vždy hádže s tou istou nástrahou. Hrabem sa v krabici a nájdem čo som hľadal, niečo podobné od iného výrobcu.
-Na tu máš, daj tam toto. Možno iný pohyb pomôže. –núkam mu svoju obludu.
Ja som si našiel 120gramovú jigu, na ktorú som natiahol 18cm gumu, nech to vyzerá tak troška ako by som chytal sumce. Prvý hod smeruje pod most, alebo radšej by smeroval kebyže netrafím železnú konštrukciu, celý most duní od zvuku. Thomas sa chveje od rehotu, že čo ja chytám holuby? Jasne smej sa, ale aj holub je lepší ako nič!
Po pár minútach Thomas sa rozhodne na zmenu nástrahy a dáva tam môjho krásavca. Pozerá, skúša a nakoniec nahodí. Ani neviem o čom bola reč, asi o inom pohybe nástrahy keď v ruke Thomasa udica spravý už známy pohyb. V sekunde seká a ťahá sumca okolo 80cm, vyberáme len na krátku fotku a potom nech ide. Zase pozerá dokola a nahodí. Nástraha padne, a potiahne asi dvakrát a BUM, ďalší dorastenec na druhom konci. Už sa smeje pod nosom. Proces presne ako predtým, a sumček rýchlo pláva preč. Ja na gumenú rybku nič, už sa pozerám po holuboch.
Filozofia Thomasa znela, dve nahodenia dve ryby? Takže nechytať na vertikál ale nahadzovať! A nástraha už letí pod breh, padne na vodu a začne svoju cestu dole. Sekunda dva a Thomas zase seká, ala palica sa ledva ohýba. Ale niečo tam je. Na silnú sumčiarku vykurbluje takú 50cm šťuku. Polemizujem že svojho kolegu kopnem do vody, najmä po slovách: -Pozeraj tam letí, ten je pekne tučný. –a ukazuje na naozaj tučného holuba.
Už ani nechytám, Thomas hádže ako o život ale teraz už bez výsledku. V tom uvidím lov na hladine. Ostrieže! Rýchlo Ulko do ruky, a malí Camion už letí. Akoby z ničoho na hladine 12metrovej hĺbky sa objavila banda ostriežov loviace malé biele rybky. Za pár minút ulovím 3 kusy, z toho jedeného pekného tučniaka. S úsmevom hovorím Thomasovi, že odteraz nech pozoruje táto rybka my dnes donesie obra. Ďalšie vety o holuboch ani nepočujem, ale to že ideme ďalej smerom naspäť už hej. Zmena miesta možno donesie očakávanú rybu. Najmä teraz keď už mám svoju top nástrahu.
Zastavujeme sa pod mostom pri Lýceu, okolo mosta plno študentov. Kývajú, pískajú po nás. Úplne perfektné miesto na ukončenie dňa. Pomaly sa posúvame dole prúdom, ale nič zaujímavého sa nestáva. Thomas z času na čas zakvačí môj vobler- ktorí si privlastnil, takže už jeho – ale z kameňov to vždy vyslobodíme. Ja už istú dobu svoju nástrahu nevidím, takže sa postavím na predok člna a hľadám rybku na radare. Hrám sa s tým, kde sa zašil. Koncentrácia na lov minimálna, radšej z nudy si chcem pozrieť ako ostriež vyzerá na radare. V tom pocítim jemný ťuk do palice, a zase. No nervačíš? Dobre, nielen hľadaj ale aj nájdi- dávam mu radu do života. Pozornosť zase smerujem k radaru. Ale nie na dlho, udica sa pekne ohne a niekto my ju ťahá z ruky. Jedným rýchlim ale tvrdým pohybom sekám, je tam!
Thomas pozerá: Aj ty si chytil kameň?
-Veď nevidíš, je to ryba len ju ešte neviem zdvihnúť. –revem na hlas.
Ako stojím na pradku člna sa sumec nejak schopí a vyrazí na dno. Skoro padám do vody, rýchlo späť na bezpečný stred. Udicu ledva držím v ruke a rozbúrený obor už ma dostáva do všelijakých akrobatických formácií. Ťah je nenormálne tvrdý, ledva držím udicu nad bokom člna, brzda navijaku pustí pár metrov šnúry ale nie veľa.
Thomas vyberá kameru a zapne, odteraz to filmujeme, hovorí s úsmevom. Po našej poslednej vychádzke spolu dodá ďalšiu radu: veď nastav brzdu na silnejšie. No tu mu ale s kľudom odpovedám, to už sa nedá. To som už minulý týždeň spravil keď chytal nad prekážkami a musel ťahať na maxime. Veď šnúru FIN Exact 8 už mám vyskúšanú, udica Black Cat Vertical LS je vraj na toto stavaná a navijak Seaside je jeden nový silový typ. Not a knot nepustí, a lanko by malo vydržať tiež nejakých 80kg. Čo sa budeme hrať a zase sa opriem do prútu. Špičku mám dosť často pod vodou ale výpadky sumca sú čoraz slabšie. Z mosta po nás píska celá armáda školáčiek, Thomas píska späť. Paráda, namiesto toho aby vyberal rukavice sa my tu predvádza, typický francúz.
Moja ryba si dáva dokopy posledné sily a čln potiahne hore prúdom dobrých dvadsať metrov ale brzdu už nepotiahne, pekný výpadok ale už by som mal byť na rade zase ja. Po necelej minútke sa pod hladinou objaví silueta veľkého čierneho sumca zo Saone, obyvateľa mesta Lyon. Vytiahnem na hladinu, kde sa ale pozbiera a otočí sa. Posledné potiahnutie cievky trvá len niekoľko sekúnd, chvost už pod vodu nedostal, a ostal čľapkať na hladine. Čln sa nebezpečne kýva,z mosta počujem krik ľudí: enorme.
Konečne si ľahne na hladinu a Thomas ho rukou jemne klepne po hlave. Medzitým už nejak dostal rukavice zo sedačky, a si ich aj natiahol. Aspoň že sme na rybách. Sumec po klepkaní ale už ostáva v kľude na hladine, priťahujem ho a teraz my aspoň pomôže a chytí rybu po tlame. Skúsi ho dať do člna, no nejde to, pomáham mu aj ja a konečne ho natiahneme do člna. V tom z mosta tlesk a výkriky, koniec koncom 5 minút slávy máme za sebou. Troška sa čudujem že my pomohol dať rybu do člna, ale otázku prečo si nechávam pre seba.
Odmeriame rybu, pekných 225cm! A teraz ale odfotiť niekde. Všade samý betón, čo tu bude krútim hlavou. Inak sa nedá pod jedným parkoviskom je miesto kde kedysi dávali člny do vody. Ideme tam a zaparkujeme, z boku vidím polovica školy sa vybrala k nám. Fotíme rybu spolu s hociktorým človekom ktorí prejde vedľa nás. Rušná ulica, je ich dosť.
Po krátkom trápení ale rybu púšťame na svoju cestu. Akurát pred chvíľkou došla rodinka, a ich malá dcéra kričí za odchádzajúcim sumcom: Dobrú noc! Každý sa smeje, pekné gesto.
Pozbierame si veci a sadáme do člna. Thomasovi pripomínam, že ak holub bude mať sumčí sliz tak ich naozaj začnem loviť. Na toto s odpovedá: I love mucus! Nechápavo pozerám, čo s tým Mucusom chce a pýtam sa čo to znamená. Veď sumčí sliz vo francúzštine. Aha takže I love mucus! No áno, asi je to pravda.
