Už len 20 minút a čo chvíľu budeme na mieste, hovorím Attimu. On v rytme Elvisa prikyvuje, že aj jemu to vyhovuje. V diaľke pred nami vidím obrovskú loď, vyzerá nevinne. S ubúdajúcou vzdialenosťou ma však začína desiť, hlavne tou obrovskou bočnou vlnou, ktorú vytvára. Nemám v obľube tieto výletné lode, vždy keď som ich stretol boli z toho len komplikácie. V porovnaní s ňou vyzerá náš čln len ako malá plťka. Vlna sa však nemilosrdne blíži a mňa oblieva pot. Keď je pár metrov od nás, vidím že je zle, môže mať aj 1,5 metra. Výletná loď sa plaví majestátne no pomaly. V sekunde sa teda rozhodujem že ju obehneme. Pálim čo najrýchlejšie k brehu, no vlna nás doháňa, zbytočne pridávam plyn. Po kritickom strete ostávame mokrí, v člne je vody po členky. Keď som vyhliadkové lode doteraz nemal rád, odteraz ich nenávidím!
Prichádza dobrá štvrť hodinka upratovania a vykladania vecí aby sme vedeli ako sme na tom s proviantom. Bagety sú úplne premočené, chvalabohu že slanina je relatívne suchá. Vyzlečený do spodkov opäť vyrážame ďalej. O chvíľu máme tú prekliatu loď zase pred sebou. Ale tentoraz ju už neobiehame, radšej vyčkávame a pomaly sa plavíme s dostatočným odstupom. Naša cieľová destinácia je totiž len kúsok pred nami. Most a veterné mlyny, to je nádherná scenéria v ktorej sa chystáme loviť.
Atti začína s gumenou rybkou, zatiaľ čo ja skúmam okolité hlbočiny, kde sa fúzači cez deň radi skrývajú. Radar ukazuje hĺbku 7 metrov a sem-tam konáre. Akurát sme v strede osočovania výletných lodí keď sa na sonare objaví silueta sumca. Ukazujem Attimu, aha sumec, ako krásne je ho vidieť. Vetu nestíham dokončiť a v momente sa už sumec hlási na druhom konci. Primerane prisekávam (celou váhou) a dvíham rybu od dna. Je to krátky súboj, ryba je bez šance. Udica ako predĺžená ruka, kvalitný navijak a šnúra. To je kombinácia ktorá mu nedáva šancu. Vo výbave mám jednu podstatnú zmenu. Prút aj šnúra FIN Exact 8 sú starí známi a viem že sa na nich môžem vždy spoľahnúť. Novinkou, ktorú však poznávam už pár týždňov je ale navijak. Testujem nový prototyp navijaku od slovenskej značky DELPHIN, pre ktorú pracujem ako tester. Tento navijak je plánovaný do predajnej sezóny 2014. Mojou požiadavkou bolo špeciálne upravené ozubenie a brzdná sila minimálne 12 kg. To sa vývojárom podarilo len za použitia karbónových podložiek, ktoré však značne predražujú celý navijak. Pevne však verím že DELPHIN tieto vylepšenia zabuduje aj do sériovej výroby, pretože na trhu je veľmi málo navijakov o veľkosti 40, ktoré by dokázali zastaviť sumca o hmotnosti prevyšujúcej 80kg. Vytiahol som s ním už pár fakt veľkých rýb, kedykoľvek sa za neho postavím!
Sébastien a Daniel chytajú troška nižšie, no na obed sa stretávame na špičke poloostrova čnejúceho do Rhôny a vymieňame si vzájomne rady. My sme doposiaľ len videli niekoľko rýb a chytili len jedného, pričom oni už majú na konte 5 sumcov! Jedného dokonca s úctyhodnou dĺžkou 238cm! Niečo také hľadáme aj my, mrknem na Attiho. On sa len pousmeje a podpichne: jasné veď ryba do dvoch metrov je len nástrahovka.
Po slovensko-francúzskom obede, ktorý by sa dal nazvať Le Slanina vyrážame do hlbšej časti, kde lovili ostatní. Naše mokré oblečenie medzičasom preschlo a keďže sa aj slnko skrýva za oblaky, radšej sa obliekame. Počas odievacej procedúry kolega Atti, dostal parádnu ranu do udice, nechal veci tak ako sú a vrhol sa na zaseknutie. Udica ostáva v silnom uhle, a on sa do toho zapiera plnou váhou. Ešte pri obede sme sa rozprávali o tom, že na háčiku môže byť hocijaká veľká ryba, no keď sa drží dobrý uhol s udicou, nič zlého sa nemôže stať. Naplno zatiahnutá brzda rybe nič nepovolí. Atti ktorý svojou váhou atakuje spodnú hranicu sumo zápasníka do toho dáva všetko a dvíha rybu čo najrýchlejšie hore. Z 10 metrovej hĺbky to ale chvíľku trvá. Z času na čas sa sumec zastaví a ukáže čo sa v ňom skrýva, ale tvrdá ruka môjho kolegu nepovoľuje. Ryba je ešte tak 2-3 metre pod člnom ale siluetu je už vidieť. Krištáľovo čistá voda rieky nám ukazuje prekrásneho hlbinného živočícha ktorý bojuje o svoju slobodu. Kotrmelce a výpady sú ako v dokonalom 3D kine. Rýchlo upratujem neporiadok v člne do boxov, a pripravujem sa na vylovenie. Rukavice, plachta, všetko je na mieste takže sa ide na to. Na prvý krát keď ho poklepem po hlave ma obstrieka vodou. Akoby nestačilo dnešné ráno s výletnou loďou. Postupne mu ale ubúdajú sily, veď zápasiť s Attim by vyčerpalo aj väčšie korby. Postupne sa necháva kontrolovať, už je pri člne, keď ho rýchlym hmatom do tlamy chytám a už je môj! Pekných 196 cm, je to tesné, ale patrí len medzi nástrahovky, podpichujem. Sébastien však z druhého člna kričí že dobre, rybu nám v tomto minisúboji dvoch tímov uznávajú. Sumca pofotíme a púšťame späť.
Po krátkej dobe sme zase na rovnakom mieste a prechytávame tú istú jamu. O chvíľu počujem ako Daniel z druhého člna kričí nech sa len pozriem hore čo sa blíži. Ide ma poraziť. Tá istá výletná loď sa vracia smerom k nám. Na bokoch je už aj z diaľky opäť vidieť biele vlny. Rýchlo sa praceme do strany za piliere a veríme že to bude také menšie zátišie. Osud však nikoho neminie. Tento krát zostávajú mokrí Sébastien a Daniel. My sme to ustáli. Ich výhoda ale je že obed už bol, premočené teda majú len šatstvo. Mali sme si radšej zobrať surfové dosky a nie čln.
Ďalšia polhodinka bez záberu, keď v tom dostávam morzeovku do palice. Rýchla odpoveď z mojej strany. Krátky boj a ryba je v člne. 148centimetrov dlhý fúzač, pekná ryba len trochu malá.
Zostávame do večera a ešte pochytáme pár menších. Na konci sa dohadujeme že druhý deň strávime na menšom ramene. Premávka lodí je tam menšia, plusom je aj vzdialenosť domov. Pri zatáčke do Petit Rhône už v rádiu znejú zase známe hlasy a my sa pridávame. Dobrá nálada nás neopúšťa aj keď sme dnes neulovili nič, čo by lámalo osobné rekordy.
