Dohoda znela do obeda a potom si dáme pauzu. Podvečer skúsime zase malú rieku ktorá je viac krytá. Zákruty a tíšiny nás čakajú až tam, tu bojujeme s vetrom. Večer sa Thomasovy pokazila nabíjačka na batérie, má ich okolo 70 percent. Ale väčší problém mám ja, dačo prasklo pri prevodovke, zase mechanik nie som a prišiel som len na to že rýchlosti nahadzujem strašne ťažko. Keď sa prehreje tak ešte ťažšie, aj telefonickú pomoc sme použili. Nuž na vzdialenosť 1600km žiaden mechanik nie je veštec, problém máme zhruba nastrelený už len auto dostať domov. K tomuto sa ale dostaneme neskoršie, teraz už poďme na tie ryby.
Ako vždy začíname nad známou jamou dobrých 300 metrov, dôvod tohto je že kým sa dostaneme na miesto máme dostatočný čas pripraviť sa. Veľa času nemáme, ide sa na istotu. Voda očividne klesla oproti včerajšku, sme už dobrý meter pod hladinou čo sme došli a dostalo modrú farbu. To by nám vyhovelo, je to už okolo normy ale severný vietor to už nie. Pre normálny sklz musím brzdiť 4-kou, a to je ešte len polovičná rýchlosť čo hlásia. Síce baterku mám naplno ale ktovie dokedy to vydrží pri takom použití. Musím zohnať ďalšiu alebo vymyslieť nejaké alternatíva.
Po včerajších skúsenostiach máme len hrubý silón a menší háčik. Nič sme nevedeli zohnať, zmenili aj kolegovia. Nadväzcové šnúry teraz nefungujú tak dobre, ryby sú háklivé na všetko.
Už sme pri stĺpcoch - nástrahy dole, aj keď sú statočné vlny nevzdávam sa a vyberiem vábničku. Tento týždeň bol o nej, tak prečo by som to vzdal. Podľa legendy treba trafiť špičku vlny a potom to bude dobré. Legendy ale ostávajú tam kde sú a moja prax donesie skutočnosť, vo väčšine triafam dobre a krásne hlasy vychádzajú. Ale keď do nás bacne vlna, nuž ostávam mokrý a hlas vydávam ja a nie drievko v rukách.
Zase dole sa im to očividne páči, prvý záber nenechá dlho čakať a junior je za chvíľku na hladine. Doktorskými rukami prezerám bruško, tá už je prázdna. Asi už majú po fieste a začína sa normálny denný rytmus. Možno pozitívne správy, ale po prvej rybe sa to ešte vydedukovať nedá. Takže ide sa späť, a medzi zastávka pri kolegovcov aký majú prvý dojem.
Thomas hneď hovorí že aktivita je vyššia o dosť, tiež už malý záber ale nepremenil. Množstvo rýb na sonare ale je doteraz asi tá najvyššia (a to už pred tým sme mali dosť zvýšený krvný tlak niekedy).
Končíme debatu, veď máme pred sebou krátku akciu a už teraz sa vietor očividne zosilňuje. Sme len niekoľko sto metrov od nich keď vidím, že dačo ťahajú. Paráda, takto sa my to páči. Troška nižšie pri vonkajšom oblúku Anti zaznamená kopanec, pomaly vstáva a seká. Zase je tam, je to lepšia ryba, ťahá dole prúdom ako tank. Končím akciu a ideme za rybou...ale ledva sa nad ňu postavíme a padá. Ďalší krížik pripisujem rybám, a nám pridávam dôvod ísť do kostola.
V sebe nadávame v kuse, ale iné neostáva ide sa späť na začiatok. Vietor už dosahuje naše hranice, v tomto momente už pribrzďujem na rýchlosti 7, čo v normálnom prípade by som už brázdil divoko proti prúdu. Ale teraz nie, ide sa dole akurát že je to dobré, horko ťažko dokážem čln udržať na trase, bez zastávky korigujem. Vlny už začnú hádzať bielu penu, milujem rybolov.
A v tomto extrému sa my na sonare objaví krásna silueta, v momente pripnem na rýchlosti a čln na pár sekúnd zastavím na mieste, rátam a púšťam zas. A prečo púšťam? Lebo my špička udice zase pripomína feederku, ale už po tom čo ťukanie prechádza do ťahu. Áno je to záber a dosť agresívny, prisekávam. 200 gramová palica ostáva v silnom oblúku ohnutá a ryba plnou parou vyráža dole. Je to ono, krásna ryba, už sa teším. Ale prečo? Aby sa v ďalšej sekunde ten ťah uvoľnil, a ja padol na pozadie. Chýbala len sekunda aby som celú výbavu neposlal do vody. Toto už vytáča aj mňa, pričom som kľudný človek. Podľa poradia ani neviem koľkáta ryba ktorá mala istotne nad dva metre. Vyťahujem rybku a v momente pochopím, jednoháčik sa otočil a prepichol ju ešte raz. Háčik sumcovi papuľu neprepichol a pri zmene uhla mu aj vypadol. Môj zásek stačilo len na to aby prebilo rybku a spravilo menšiu dieru do tvrdej kosti. Rybka očividne živá, ja očividne v rozpakoch. Ide sa späť, dáme tomu bodu ďalšiu šancu.
Doslova skackáme späť na vlnách, dlho to už nepotrvá a musíme končiť. Pár rýb doteraz padlo, chalani v druhom člne sa už tiež chvália menšími úlovkami. Ale kde bude uzávierka? Zajtra už sem nedokážeme dôjsť, a na malej rieke ja veľkú šancu nedávam, okolnosti sú nevyhovujúce, v tom som si istý.
Každý na mieste ide sa späť, ja s pedálmi korigujem v kuse, automatika nefunguje, vietor nás berie všade kade. Sledujem hĺbku aby sme sa dostali do najlepších bodov keď bez nejakej predohry dostávam kopanec. V tomto momente som už na zvýšenie brzdenia šancu nemal. Sumec sa vydáva troška napravo, špičku mu púšťam nech si ešte raz zahryzne a teraz už pripaľujem čo dokážem. Uhol zase v „dvojmetrovej“ fáze, už si dávam pozor oveľa viac, tlak na rybu to čo výbava vydá. A ten sumec akoby to cítil sa vybral na druhú stranu pod člnom, rýchlo povoľujem brzdu a horko ťažko udicu preložím nad motor. Bolo to o chlp a mohlo by to skončiť zle. Z okraja oka sa kuknem na sonar, prebehla presne pod sondou, nie je to žiadna žubrienka, toto už ani náhodou. A teraz vyráža dole prúdom pričom náš čln skoro stojí, krkolomná akcia ale vypínam elektromotor, no v tom momente sa čln rozbieha a prešprintuje rybu. Zase akrobacia, už sme v rovine. Ťažko sa zdoláva aj čln sa koriguje, najmä keď ten vietor už robí bielu čiapku na vlnách. Ryba sa pretočí prvý krát dobrých dvadsať metrov od lode, ohromná kráska, o dačo väčšia ako bola tá prvá. Ale už sa ukázala, tá už bude moja!!
Thomas akurát prichádza, narýchlo mu zatancujem že dačo mám na druhom konci. Kývne rukou a prepáli vedľa nás točiac ukazovákom dokola vedľa ucha. Nerozumie starým indiánskym tancom nad prichádzajúcim úlovkom asi. Ryba už je zase pod loďou ale pohyby sú už pomalšie, žiadne tvrdé kopance len v kuse ťah ku dnu,kto to videl odo mňa už vie, sadnem si na svoju palicu a čo to môže pumpujem ju hore s duom výbavy Catkong. Potom sa už ukazuje vejár na hladine. Jednoduchá taktika, ale účinná. Ďalšia dvojka, a háčik sedí niekde kde nevidím, niekde hlboko. Tento sa s tým nehral ani náhodou bachol to na jeden ťah ako rus vodku. Točí sa späť do tmavej skrýše, zase do hĺbky sa už nedostane, pár metrov ukradne ale v momente ho odradím od tohto projektu, nech my tu žiadnu vzburu nerobí. Dve tri kolečká a už ho máme pod dozorom, ďalšia minútka a už vo „väzbe“, ležiac v člne. Ja rozdýchavam súboj, Anti mrmle, jemu to nechce vyjsť s týmito väčšími, veď už nerátame koľko nám padlo. Zase rybačka je aj o šťastí a to som mal dnes ja. Päť minút slávy, už zas.
Kráska má 217 centimetrov a brutálne brucho, váhu len šacujeme, lebo vážiť vo zvyku nemáme. Po fotení úplne zdevastovaný od vetra a súboja sa mne už veľmi nechce. Ale samozrejme ešte skúšku dáme, ak Boh dá motyka ešte raz vystrelí.
Taká zaujímavosť prišla už po niekoľkých minútach keď Thomasova loď doslova preletela vedľa nás, a to dole prúdom. Došla mu baterka, nedokáže brzdiť s elektromotorom. Ja brzdím na maximálnych otáčkach a podľa GPS sa pohybujeme rýchlosťou 4,2 kmh - dole prúdom. Nuž neverím že hociktorí sumec tu bude šprintovať za našimi nástrahami, špičky vĺn nás už čoraz častejšie ošpliechajú, sranda tu končila ideme domov. Tá puška hore ostala úplne tichá.
Na druhý deň sme si ešte dali výjazd na „malú“ rieku bez výsledku. Náš kamarát vietor „Mistral“ už od rána bol v plnej sile, včerajší vetrík bolo len ukážkou. Takže posledný deň si vychutnáme voľno na pláži a v neďalekom mestečku pri mori, rybačka tu končila.
Skoro ráno sa lúčime pri autách, my dvaja máme pred sebou jednu z naj zaujímavejších ciest v mojom živote. 1600Km s pokazenou prevodovkou. Na diaľnici nikde problém nemáme, ale v momente keď sa treba zastaviť alebo radiť dole rýchlosť zapínam núdzové svetlá. Ako už spomínajúc vo švajčiarsku spravili iný chaos na diaľnici, takže si na cestičkách musíme dať pauzu. Ale i tak túto celú akciu končíme s ani nie 24 hodinovou cestou, nezaspával som taký adrenalín môže mať človek v sebe len ak ho zavrú do klietky s vyhladoveným ľadovím medveďom. Najdôležitejšie je že sme dorazili v celku a nakoniec ani to auto nemalo až takú chybu. Zase sám seba ako automechanika by som nikdy nezamestnal.
Vonkoncom aj kvôli ťažkým podmienkam ma to neodraďuje plánovať sem ďalšiu výpravu, a verím že zas bude o čom rozprávať, a bude v tom zapojený aj dobrý kus slizu.
