Pri ranom čajíčku rozmýšľam nad predchádzajúcimi dňami. Naša známosť je už dlhšia. Poznáme sa zhruba týždeň, z oči voči sme sa ešte nevideli ale ten vnútorný záujem jeden o druhého tam je, najmä ten môj je dosť veľký. Lenže ona nie je žiadna modelka z časopisov, ktorú si človek prehliadne a vzdychne si ach jaj, len raz ju stretnúť na sekundu, uvidieť naživo spraviť fotku aby som doma mohol kamarátom povedať že aká beštia sa so mnou fotila. Samozrejme možnosť na toto stretnutie je radšej nereálna. Táto moja krásavica, s ktorou sme sa už dvakrát stretli a nič, je ale blízko veľmi blízko. Ani krátke tango na palici, sa nedialo.
Prvý krát to bolo tak naozaj pred dvoma týždňami. Počas mojich večerných potulovačiek som počul prvý krát úžasný hlas z rieky. A to len niekoľko sto metrov od pontónu, odkiaľ vyrážam na lov. S elektrickým motorom som rýchlo prešiel na druhú stranu odkiaľ zvuk došiel a nepretržite hádzal svojho Mobyho. A tam za tým kríkom, áno presne na tej hrane ktorá bola pod plytčinou som ju videl prvý krát. Po dopade môjho tátoša sa nič nestalo, ale dva či trikrát som otočil kľučku a dvodielny krásavec vrtil zadkom, kýval jej na tanec vtedy sa to stalo. Útok z ničoho, čo pohlo obrovskú masu vody na hladine. Z reflexu a nervov som zatrhol celou silou a skoro som sa trafil vlastným voblerom. Trvalo to sekundu ale bolo to osudové.
Druhý krát som už vedel kde je. Aj hranu aj všetko, veď pár dní som spal v jej blízkosti. Pri každej akcii keď zalovila nás niečo ťahalo bližšie k sebe. Takže po niekoľkých dňoch som sa rozhodol že zase skúsim, už sa ukľudnila. Lenže scenár bol podobný. Keď som sa dostal na úsek, vobler dopadol, začal navíjať a po asi metri som teraz ale dostal jemný ťukanec a sekol som. Voblera sa len dotkla a ja som zase vytrhol z jej rúk môjho pekelného tanečníka. Vobler preletel nad vodou a presne trafil čln, ale už to bolo aj tak neskoro. Brutálne vlny na hladine ukázali že na dnes som u nej skončil -zase.
Pár dní som ju nepočul ostal som nešťastný, čo už z toho bude. Medzičasom som nejaké tie ryby pochytal ale na tej hrane nič. Mŕtve ticho sa nastalo a zúfalstvo sa len zhoršovalo. Asi som ju odplašil.
Dopil som čaj a išiel robiť každodennú rutinu svoju. Čakal na večer, čo bude. Vtedy to došlo, veľká búrka neďaleko ale bezvetrie, brutálne blesky naokolo ale tichá hladina. Tichá ale nie mŕtva! Ryby sa aktívne začali kŕmiť, zmena tlaku im doniesla chuť. Ako tak som sa ale držal. POLNOC! Až po polnoci tá moja beštia vyráža von, predtým bola vždy potichu. Odbila posledná hodina dňa a ja som už balil veci do člna. Je tu čas, ja ju dnes chcem stretnúť zas! A zavolať na to krátke ale divoké tango. Poukladanie vecí vždy chvíľku trvá, ale poriadok musí byť plus troška ukľudnenia a meditácie počas tohto je pre človeka-lovca potrebná.
Lebo sa jedná o nie o veľkú vzdialenosť zase prichádzam elektromotrom. V dostatočnej vzdialenosti ale motor vypínam a nechám sa unášať prúdom. Moby ako vždy lieta tam kde má, hrana to istí. Udica je môj Excalibur čierny Mikado Taurus. Šnúraje testovací kúsok, pre mňa prekvapivo perfektne fungujúca. Takže chalani, ktorí mi minule dodali toho 241cm krásavca, takže už niečo na stôl položili ja im verím. V duchu sa modlím že nech svoju druhú veľkú skúšku spravia čo najskôr. Prichádzajúc k hrane môj šiesty či siedmy zmysel (áno ten rybársky) začal húkať. Pohyby na vode boli veľmi vzrušujúce, všade sa niečo dialo. Takže tam kde som v tej tme tušil miesto X som pustil svojho tanečníka. Neviem či aj dopadol, či čo sa stalo ale asi v momente dopadu som ju trafil. Pekelica na hladine, vtom momente ťah z druhej strany sú veci kde sa nedá nič robiť len celou silou zaseknúť a ostať na nohách. A vzdialenosť od člnu? Tak možno 10 metrov. 10 krátkych metrov šnúry kde na druhej strane divoká vládkyňa tmy sa chcela zbaviť niečoho čo jej padla do papule a ona to nasala. Údery chvostom na hladine, a brutálna jazda kde prášile na fest natiahnutou cievkou dobrých 30 metrov dali my na vedomie že tu sa nejedná o žiadne B-čko. 6 kíl na brzde je málo zastaviť ju nie možné v tomto momente, chytím elektromotor a ide sa za ňou. Smer stred rieky kde to je hlbšie, a tu nie sú žiadne stromy vo vode. Plnou silou sa zapieram do palice, tá už v C-čku úplne ohnutá ale nemám nad ňou žiadnu kontrolu. Minúty sa ťahajú a ona pekne pomaly sa drží v strede, tam kde má byť aj podľa veľkej knihy. Ale už cítim únavu, prvý krát ju dokážem zdvihnúť odo dna. Tak asi 50 cm a potom vyráža smerom na druhý breh, presne do stromov! A zasa je to tu, neviem prečo ale tu tie kríky sú mojim osudom, vždy pri nich sa prepotím najviac. Ako aj teraz, ruka na cievku a nepúšťam ani centimeter, už nie. Ťahá celý čln za sebou ale spomaľuje a počas toho dvíham. Už odlepená odo dna niekde v stĺpci majestátne pláva. A viem, viem že som už asi vyhral. Dokážem ju krotiť, prvý krát sa stalo že som ju dokázal vytiahnuť na hladinu. Prešlo možno 15 minút a už sa blížime k bodu kde si ju môžem pozrieť, tú modelku moju. Pár minút poťahovačky, a už leží na hladine. Jemne ju klepnem po hlave veslom čo ešte skočí na posledné kolo. Naše tango je dotancované. Už len slečnu odprevadiť k stolu. Naťahujem rukavice a chytím za tlamu. Už sa nebráni a potichu bez síl leží na hladine, do člna ju dostanem až na tretí krát.
Majestátna ryba ležala vedľa tej druhej čo sa my podarilo len ani nie hodinke po nej. Vedľa 243cm krásavice 167cm tiež krásna ryba je skoro ničím.
Jean nás spoločne fotí a smeje sa že akurát nedávno sme sa o tejto rybe rozprávali, veď na dva týždne bola mojim osudom. Mám svoju fotku, môžem sa pochváliť, takže choď moja kráska a ži dlho. Po tejto krátkej rozlúčke pomaly odplávala, verím že ju ešte raz uvidím.
