Zhruba o kilometer vyššie ako sa ulakomila včerajšia Antiho obrovská ryba, zastavujeme čln na tejto francúzskej rieke a obzeráme sa a dumáme ako začať. Každý ide na svoje miesto,a začína sa pátračka po okolitých kríkoch, plytčinách alebo hocičoho kam by sa sumce mohli pred nami ukrývať. Vôkol vládne pekné bezvetrie a v duchu si už predstavujeme fotenie s úlovkami za asistencie slnečných lúčov. Už len ten model dostať pred foťák.
Pod jednou malou zákrutou vyskočí spoza konára dorastenec a ostane visieť na Antiho nástrahe, paráda už nie sme bez ryby, môžme to zabaliť, srandujem. Je to až abnormálne ako niekedy mŕtva voda sa dokáže ožiť v priebehu pár sekúnd a dávať ryby do radu, malé či veľké. Hlavne že je sranda. S Atim sa dohodneme že na tej dlhej pláži pri sútoku s kanálom to bude asi najlepšie vyskúšať. Nevieme sa dočkať doplavenia na miesto, troška aj zrýchľujem elektromotorom ale popri tom sa snažím zostať čo najviac potichu.
Pár metrov nad tou plážou už vypnem motor a zostrujem zmysly. Všetko čo môže byť pohyb sumca mám na očiach. Či už jemný pohyb konára, vodnej trávy alebo len malý vír na hladine je pre mňa oporný bod pre nahodenie nástrahy. Ak sa tak náhodou stane, okamžite útočíme ako divé šelmy
V momente registrujem pohyb, konár sa jemne ohne na jednu stranu a ja hádžem. So sumcom sme sa okamžite zhodli na smere pohybu a nástraha dopadá cca meter od jeho hlavy. Raz darmo, takú mušku som nacvičoval roky Anti si ho ani nevšimol takže mu dám vedieť nech tam hodí aj on. Aj keď ma prekríži tak nevadí, ryba je za loďou. Prinajhoršom to rýchlo vykurbľujem. Teraz to však nehrozí, po pár metroch dostávam agresívny úder do udice a sumec ukazuje parádnu akrobatiku na hladine. V tej metrovej vode s na fest zatiahnutou brzdou je to kino života. Chvostom udiera po hladine, a s veľkým odporom sa prevaľuje. Zakaluje tým už aj tak hnedú mútnu vodu, a všade hádže blato. Anti pri pohľade na toto predstavenie s úsmevom hovorí, že sem musíme dôjsť opäť čím skôr, lebo toto sa nedá opísať len prežiť. Čítate tu jednu tisícinu skutočných emócií spoza prúta. Aj keď sa jedná o krásnu rybu, žiadnu šancu mu nedávam, brzda a celý navijak stavaný aj na morský lov vydrží bez problémov, to už mám odskúšané. Šnúra je jedna z najlepších na trhu, a udica je krátka ale brutálne silná. V žiadnom prípade už nejdem do dlhšej, lebo nemám dôvod. Aj keď by som mohol hádzať ďalej, ale pri zdolávačke len s krátkou palicou, dokážem dať do nej takú silu že aj tohto krásavca dokážem otočiť, a nepúšťam ho do kríkov. Pumpujem ako divoch, povoliť čo i len centimeter nemám v úmysle, to nech robia iní, toto je chladnokrvný boj jeden na jedného a ja som si sebou istý. Ako vždy zábava musí byť a tak počas mojej zdolávačky vymýšľa Anti všelijaké hlúposti a mne nedá a smejem sa z celej duše. Je to úmorné, ale čo by človek robil bez priateľov?
Je tu tiež hrana, kde sa akoby na povel fúzač zastavuje a začne špacírovať vedľa nej. Jááááj, že už ja ich trik pri hrane poznám. Keď na blízku nie je žiadny zásek kam by ste išli. Takže zastaviť stáť a hybaj hore pozrieť sa na slnko, v takéto krásne ráno sa zašívať v tmavých kútoch, to by bol hriech. Prvá otočka na hladine obleje kolegu vodou. Zase sa smejeme, ako malé deti. Nezávislý pozorovateľ by nás asi mal za bláznov. Posúdenie nášho psychického stavu majú o chvíľu za úlohu náhodní turisti na vyhliadkovej lodi idúcej okolo. Zjavne sme ich rozosmiali a o dušu nám kývajú Neviem či takéto silové zdolávanie niekoho až tak fascinuje, ale keď sa na krátku paličku zavesí nejaká lepšia ryba je to asi veľmi dobrá atrakcia. Možno raz budú chodiť celé turnusy sledovať nás pri rybačke, veď čo tam po ostatných pamiatkach.
Sumec medzitým vyjde hore druhý krát, Anti ho klepne po hlave, no ako odpoveď dostáva takmer facku vejárom. Veľa nechýbalo. Ďaleko ho však už nepúšťam, točí okolo člnu a prevaľuje sa na hladine. Už je môj.
Za vcelku prijateľný čas cca do 10 minút mi leží cca dvojmetrový štíhly krásavec pri nohách. Hneď si hovoríme, že toto budú krásne fotky, je naozaj ukážkový. Pofotíme sa a šup ho spať do vody. Anti má však stále hlad po úlovkoch a tak nasmerujem loď na vhodnú vzdialenosť od brehu nižšie od pláže. Anti mi v sekunde hovorí- rýchlo zastav, tam je! Samozrejme motor v momente na nule, a čakám na povel. Ani sa nehýbem len pozorujem ako sa kolega realizuje. Podľa uhla dopadajúceho voblera presne vie kde to má dať, a reakcia je rýchla a úžasná. Po zastavení lode prešlo asi 10 sekúnd a už sa zase bojuje so sumcom. Je to krása prívlače ktorá ma vždy fascinovala a niekedy aj jej abnormálna úspešnosť. Keďže kolegova výbava je doladená podľa aj mojich predstáv bojujúca ryba nedostane šancu. Po skúške prvého výpadu do konárov zareveme na rybu, kde ty ideš!!! Aport naspäť s tým drevom. Akoby sme učili malého psíka aportovať, lenže tu sa jedná zase o vyše dvojmetrovú rybu, očividne je dosť veľká. Ťukám Antiho do boku, či toho pudlíka nechá ísť vyvenčiť ku kríkom alebo dnes budeme robiť aj niečo iné? Trocha kolegu pomyká v člne ako sa sumec prevaľuje v malej vode ale už od prvej sekundy je očividne vedúcim situácie on.
S pritvrdením po mojej slovenej hre, prepína tiež na silový súboj. Od tohto momentu má ryba chvost skoro stále na hladine, náčinie ale drží po kope. Nie je to žiadna hračka, ale Anti sa naozaj snaží, dokazuje to aj jeho červená tvár. Dostaneme sa ale k bodu keď sa sumec priľahne na hladinu a už nemá síl na ďalší boj. Do člna ho natiahnem, a po meraní zisťujeme že za krátke obdobie máme troch kráľov z tejto rieky. Z moje strany cca 200cm sumca a Anti so včerajšou rybou 247cm a dnes cca 220 cm. Po vypustení ryby ideme triumf osláviť degustáciou vínnych produktov, lebo život je krásny a užiť si ho treba vedieť.
