Návšteva rybárskeho obchodíku dopadla na výbornú, ako vždy odtiaľ odchádzame vysmiati s najnovšími pikoškami. Je čas odbehnúť domov po čln, ktorý už okolo 13:00 púšťame na vodu. Ešte nalodiť rybárske náčinie a môžme vyraziť. V predchádzajúcich článkoch som sa viac krát v superlatívoch zmienil o prototype navijaku, ktoré testujem pre firmu MOSS.SK. Pôvodne ich firma chcela priniesť pod svojou značkou Delphin, no prehodnotili svoje plány a rozhodli sa pre extrémny krok. Vytvoriť absolútne novú, exkluzívnu sumčiarsku značku so slovenským rodokmeňom. Zatiaľ nemôžem prezradiť jej názov, no zeleno-čierna kombinácia jej dizajnu bude nezameniteľná! Pre zvedavcov však ešte jedna pikoška- v plnom prúde je okrem dokončovania navijaku aj vývoj prútov na ktorom sa osobne podieľam, verím že už čoskoro vám sprostredkujem prvé dojmy. To že sa bude jednať o úplnú špičku vám budem dokazovať už v najbližšom období.
Napriek tomu že vietor pomaly ustával, stále sa mu nechce úplne skončiť, nás to však nemá šancu odradiť, lebo veríme že v mŕtvych ramenách a zátokách bude aj tak kľud. Takéto úseky bývajú dostatočne kryté a naša teória znie, že sem by sa mali stiahnuť nástrahové rybky. Už len previesť teóriu do praxe a môže nasledovať praktická skúška. To či bude úspešná závisí od skúšajúcich, ktorý sú pod vodnou hladinou.
Po krátkej plavbe prichádzame k prvému prítoku do tohto krásneho bočného ramena. Toto kedysi živé koryto je dnes odrezané kamennou hrádzou, ktorá má ale vždy svoj stály prítok vody. Dnes je však obzvlášť brutálny, hladina ďaleko prevyšuje výšku hrádze a tak sa voda prelieva enormnou silou. Vlny na hladine nám presne ukazujú pozíciu hrádze, lenže v akej hĺbke sú kamene pod ňou?
Presne je to nemožné zistiť, takže v duchu risk je zisk sa púšťame skrz! Zhruba si pamätám miesto kadiaľ, prechádzame pri normálnom pokojnom stave a tak smerujem loď do tohto bodu. Sila prúdu však značne mení moje plány a tak musíme zabojovať. Našťastie hrádzu prejdeme pomerne ľahko, desivejšie to bolo skôr z diaľky. Po pár metroch je už voda kľudná, takže Anti ide na svoje miesto, zatiaľ čo ja zastavím motor a tiež sa pripravujem na samotný lov. Svoj JEDI meč (malá čarovná palička pomenovaná podľa kultových Vesmírnych vojen) si obkukávam s úsmevom- dnes ti zase naložím roboty nad špičku :D
V zátoke fúka jemný vánok, parádne sa v nej chytá. Cítime sa dobre aj keď so zábermi to nevyzerá ružovo, v tejto hornej časti je voda bez náznaku života. Nikde ani biela ryba, žiaden pohyb. Nevidieť ani dravé vtáky ktoré sú pre nás vždy dobrým operným (toto nie je preklep). Pomaly ale isto sa presúvame pomocou elektromotora z jednej zátoky do druhej. Je tu zopár skrytých miest kde sa vždy niečo nájde, v to verím. Veriť sám v seba, to je hlavné keď sa človek rozhodne naháňať najväčšieho dravca našich vôd. Neustále tvoriť teórie a okamžite ich testovať v praxi. Ak máme za 5 od hlbinných skúšajúcich nevadí, vymyslíme niečo nové.
Počas plavby naľavo od nás badáme malé vnútorné jazierko, z diaľky vyzerá parádne. Zapadnuté stromy, kríky vo vode, ale aj malá trávnatá pláž. Anti si vyberá jednu, ja zase druhú stranu. Každý má dosť priestoru na realizáciu svojich teórií. Nezostáva iné, len nohou riadiť elektromotor aby sme sa pomaly presúvali. Dnes je taký filozofický deň, máme dostatok času a tak rozbiehame debatu ohľadom veľkej životnej otázky : „Prečo sumce neberú vždy keď chceme?“.
Debata je prerušená všimnutím si krásneho vejára pod jedným kríkom, žeby sa tam skrývala nejaká tajomná slečna? Pochybujem, parádny sumec je lokalizovaný! Hneď upozorním Antiho na pohyb pod kríkom, hodil síce správnym smerom, no hod bol krátky. Nasledujem ja a vobler už letí, po dopade a prvom otočení kľučkou sa tak 2 metre od neho začerí voda, čakám úder do palice no nič. Nasleduje zase Anti, no ani jemu sa nezadarilo. Zjavne sme ho nezaujali a vyparil sa. V duchu sa už potichu fackujem za to že sme ho prepásli. Hovorím si že to ešte raz skúsim, vobler zaletel o pár centimetrov ďalej ako som chcel, trafil som konár a vobler si ostal visieť kúsok nad hladinou. V duchu to už vidím na poriadnu facku, no jemne trhnem špičkou a zošuchol sa do vody. Chvalabohu hovorím si a chystám sa ho pritiahnuť, otočím 1x kľučkou a zrazu pecka do palice. Fúzač zjavne striehol na hlodavce, alebo čosi iné pri brehu na čom by si mohol zgustnúť! Do rany mu prišiel vobler a on nepohrdol, v malej vode sa prehadzuje divoko ako nespútaný mustang, voda špliecha vôkol a on bojuje všetkými silami. Gigantická sila a extrémna bojovnosť týchto fúzačov ma vždy fascinovala. Ja som však pevne rozhodnutý nepopustiť ho ani milimeter! Áno, toto milujem, presne kvôli tomu som tu zas, divoká akcia a boj neutíchajú, brzda navijaku zatiahnutá na maximum drží vďaka karbónovým komponentom perfektne a prút mu tiež nedáva žiadnu šancu. Akokoľvek je dnešný sumec veľký, ja a moje náradie mu nedávame žiadnu šancu. Sme stvorení pre víťazstvá! Ťahám ho stále bližšie a bližšie. Ako tak krotím besnú rybu, ona sa rozhodne vyskúšať nový trik a z posledných síl vyráža pod čln, na druhú stranu medzi stromy. Toto jej takmer vyjde, stromy a konáre vedia byť nepríjemné no ja sa nevzdávam a o chvíľu sa už motá unavená okolo člna. Ešte skúša výpady smerujúce pod čln, akoby tam cítila bezpečie. Mňa ohýna v krížoch aby som dokázal strčiť udicu pod čln. Môže to byť nebezpečné, pretože hrany lode dokážu prerezať aj tú najlepšiu šnúru, a to nechcem riskovať.
Len čo sa mi rybu podarí vytiahnuť na hladinu, držím ju tam. Princíp akcia-reakcia funguje dokonale, takže voda lieta všade okolo nás, zase budeme mokrí. Tvrdé zdolávanie má vždy svoje čaro, otočky sumca okolo člna bývajú divoké a nevyspytateľné. Odovzdávam Antimu udicu nech sa chvíľu pohrá, a ja si beriem rukavice.
Na prvý pokus o vylovenie ryba reaguje vyrazením dole a skoro ma sfackuje vejárom. Je vidieť že sa jedná o lepšieho jedinca. Zahráme sa na hru chyť ma za ústa, ja sa zahryznem... ešte že mám rukavice. Spoločne fúzača vytiahneme do člna a so spokojnými úsmevmi na tvári si na chvíľku sadáme. Voľným okom ju odhadujeme na 2 metre, po zmeraní je to presných 197 cm, chýbalo málo. Zostáva len konštatovať- teória zvládnutá, prax tiež, takže základy lovu sumcov máme úspešne zvládnuté, dôkaz leží pri našich nohách ešte pár minút, pofotíme ho a púšťame späť do vody.
Vietor ešte stále fúka ale nás to neodradí, ideme ďalej....rieka je ešte vždy s nami.
