Podvečer vo Francúzsku... Je mi abnormálne horúco ale aj tak musím byť ukrytý pod dekou aby ma ochránila pred nájazdami komárov. Potím sa ako v saune ale radšej než armáda tých nenažrancov. Ak mi najbližšie niekto do očí povie že rybačka je len pitie piva a sedenie v chládku asi sa neudržím. Toto sú myšlienky čo sa mi roja v hlave v čase keď trpezlivo čakám počas západu slnka kým nadíde môj čas. Tma vôkol pomaly hustne a ja sa neviem dočkať prvého nahodenia.
Veci na člne sú už dávno prichystané a čakajú už len na mňa. Noc sa rozhostila a tak som sa nalodil a odpútavame sa od móla v ústrety novým zážitkom. Výbava je moja overená klasika- Mikado Taurus a samozrejme šnúra Fin Exact 8. Sme rozohraná partia, toto spojenie vydrží veľa a viem že sa môžem absolútne spoľahnúť.
Moje hĺbanie počas plavby náhle preruší brutálny výstrel niekoľko sto metrov odo mňa. V momente mám všetky zmysly aktívne na 200 percent a prekvapene vnímam okolitý dej. Pár sekúnd na to sa z druhej strany ozve ďalšie BUM. Vyzerá to že som v strede nejakej revolúcie! Po pár ďalších ranách usudzujem že sa jedná pravdepodobne len o nejaké nočné armádne cvičenie a cieľom nebudem ja. V duchu sa smejem na medzinárodnej blamáži ktorá by nastala, keby sa mi niečo stalo. Už vidím ten titulok: Slovenský rybár zranený francúzskou armádou počas nočného rybolovu.
Pomaly sa presúvam ďalej. Armádnu aktivitu z pevniny strieda tá na hladine. Dosť často je vôkol mňa počuť hladinový lov fúzatých velikánov. Niečo z toho možno aj bude. Nepretržite hádžem nástrahu pomedzi kríky lemujúce rieku a čakám záber. Prejde prvá hodina a stále nič, aj keď voda okolo mňa žije, útok žiaden. V duchu si vyčítam že som mal dnes namiesto prívlače vyskúšať trhačky. Neostáva mi však nič iné len hádzať ďalej. Kríky sú striedané ďalšími kríkmi. Verím však že práve toto je priestor, kde by sa mohla schovávať nejaká ryba.
Hodinky nekompromisne naznačujú že je za mnou ďalšia hodina bez úspechu. Hovorím si že musím počkať na tú osudovú, ktorá prinesie odmenu. Čln otáčam smerom späť. Spod brehov sa mi naďalej vysmievajú fúzači, no vravím si že vydržím! Dnes sú zjavne pri chuti, pretože opäť počujem ich lov. Naštvaný hádžem vobler už asi tisíci krát, keď tu zrazu zaznamenám po dopade pohyb. Ani nie po sekunde dostávam spätnú ranu a hneď viem že háčik sadol. Po krátkom súboji dostávam do člna pekného 132 centimetrového sumca. Nakoniec si v duchu vravím že zvolenie prívlače bolo dobrým výberom, no nie na každom úseku funguje rovnako! Vnútorne vyrovnaný idem teda bez zmeny spôsobu a nástrahy ďalej a pevne verím že táto taktika bude fungovať!
Pomaly sa plavím, keď tu obďaleč spozorujem naše mólo, vidím aj malé lampičky, ktoré ho osvetľujú. Vravím si že keď sa k nemu dostanem tam tak na dnes končím. Nahadzujem opäť ako o dušu no stále nič. Nervový systém mám na hranici zrútenia a nechápem šťastenu prečo mi dnes nedopraje. Prečo práve dnes a prečo práve ja som ten kto má okolo seba stovky krásnych rýb ale záber len jediný.
Ďalší krík-ďalší hod, ale už bez chuti. Pomaly ťahám nástrahu keď zacítim jemný ťukanec, okamžite sekám. V tom momente sa stane to, čo ešte nikdy predtým. Ryba z vody normálne vyskočí! V tme vidím len tmavé kontúry monštra, ktoré som naštval. Už bolo na čase! Sumec rozzúrene vyráža do hĺbky a ja som konečne spokojný. V žilách cítim adrenalín a srdce bije ostošesť. Úsek vôkol je tvorený len kríkmi a stromami pri brehu no stred je čistý. Sumec tempom pomalej lokomotívy prešiel niekoľko desiatok metrov od brehu, zrazu sa zastavil a otočkou vyrazil späť pod breh, samozrejme ťahajúc ma s člnom za sebou. Nezastaviteľne sa vybral smerom k trom zapadnutým stromom, a ja sa na druhom konci sa len bezradne pozerám. Čo mi náčinie dovolí tak ťahám, ale sumec len ide a ide ako dokonalý stroj. Nezostáva mi nič iné, len zapnúť elektromotor na maximum a ťahať opačným smerom. Cievku navijaka pribrzďujem rukou, lebo inak sa pretáča. Celý ťah mám na šnúre Exact 8, modlím sa aby sme prešli tých kritických 50 metrov, potom už nie sú záseky nikde a prúd nás zoberie preč od týchto konárov.
Horko-ťažko sumca otočím a začnem ho kontrolovať. Už sa neťahá pod breh ale opäť vyráža do hĺbky, čo je dobre. Dávam do toho plnú silu a po niekoľkých minútach prvý krát vidím na hladine hlavu môjho oponenta. S hrôzou podľa jej veľkosti konštatujem že ma tu čaká ešte poriadny kusisko ťažkej práce. Zápasíme spolu ako o život, jeho sila je až zarážajúca no nakoniec sa mi postupne darí tlmiť jeho výpady a odpor slabne. Ani sa mu nečudujem, vláčil za sebou celý čln hodnú chvíľu! Bol to dôstojný zápas. Sumec už bez síl pláva okolo člna, priťahujem ho a jemne klepkám po hlave. Nečakaným mohutným výpadom ma však skoro stiahne do vody! Až sa čudujem kde ešte nabral toľko síl. Rýchlo teda povoľujem brzdu. Rybu teda priťahujem na druhý a tretí krát keď už ostáva kľudnou.
Chytám ju za tlamu a so zaprením ju ťahám celou silou do člna. Napnuté mám asi všetky svaly v tele, keď sa mi ju konečne podarí horko-ťažko dostať cez bod keď sa už sama šmykne do člna. Ledva cítim ruky aj nohy, ale vnútorný tlak zo mňa vytiahne jeden obrovský výkrik: MÁM ŤA! V pozadí práve zaznela salva z kanónov. S úsmevom v duchu skonštatujem že určite na moju počesť.
Nakoľko som rybu ulovil kúsok od móla, rozhodol som sa ukončiť aj dnešný lov. Rybu si pofotím a odmeriam až ráno, dovtedy ma počká vo vaku.
Za denného svetla plný nedočkavosti meriam rybu. Vedel som že je to obor, no úctyhodných 241 centimetrov ma prekvapilo.
Neveriacky obhliadam sumca. Veľká hlava, priam obrovská, no tenšie telo. Naozaj krásna športová ryba. Po nafotení ju púšťam späť do vody. Majestátne pláva od brehu preč a mňa napĺňa pocit šťastia že poznám ďalšiu rybu ktorá tu žije. Ak mi to šťastena dopraje, verím že sa s ňou ešte raz stretnem.
