Nové kombo mám už doma nejaký ten piatok a podarilo sa mi s ním zdolať veľa rýb. Wild Spin za udicu a Icon alebo Neos ako jeho parťáka podľa podmienok. Vyzerajú na sľubnú kombináciu čo sa jedná o jigovanie na zubáče. Nad šnúrou už nemusím lámať hlavu, Exact 8 vo farbe PINK! Od mojich začiatkov už to čo prešlo, a musíme ísť trendom. A táto farba môže byť dokonalým darčekom pre nežné pohlavie, potom máme šancu to zdediť naspäť. Prefíkaná investícia.
Ako som písal času mám málo ale čln aj tak občasne dostávam na vodu. Troška znechutene vidím, že vodná hladina Váhu ako vždy lieta hore dole aj 1 meter cez deň, no neviem či nájdem úkryt zubáčov. Dodávam menšie ryby ma nie veľmi zaujímajú, do mrazáku nešpajzujem ale nech už potrasie s tou špičkou. Takže známe miesto na malé ryby vynechávam. Ako vždy je plno rybárov, úlovky do 49cm sú tu normálne. Akoby väčšina mierových rýb vedela že sem chodiť nemá. Z času na čas ale aj motyka tu vystrelí.
Prechádzam na druhú stranu do zapadnutých stromov, toto miesto už vydalo pár lepších rýb. Ťažko sa tu chytá lebo stromov je dosť, ale až tak nevadí. Väčšie ryby majú radi úkryt a ja tiež nerád chytám v strede ničoho. Ako nástrahu dávam 8cm gumu s 12 gramovou hlavičkou. Táto veľkosť sa dá ľahko viesť nad dnom, a pocit že z času na čas klepne po dne je pre mňa dôležitý. Je to už mojim chrobákom ale ako posledných 80-100cm viažem fluorcarbon. Má to hneď niekoľko pozitív. Jednak že obavy toho či my zubáč uvidí šnúru, alebo mu bude vadiť rezonancia pred nástrahou zmizne a druhá vec že ak náhodou (pravdu povediac často) to zakvačím niekde vždy odtrhnem len tento kúsok. Je to vždy lepšie ako trhať 10 metrov šnúry, a po troch rybačkách natáčať nový kotúč. S hrúbkou som tak že vyberám o niečo menšiu trhaciu silu ako má moja šnúra. Na 12ku Exactu používam hrúbku fluorcarbónu 25-30. Ďalšia vec je tiež v kameňoch a medzi korýtkami, menej to režú. Tento malý trik odporúčam vyskúšať, či pomáha neviem ale znie to dobre nie?
Gumu hádžem na rozhranie vody a nechám padnúť na dno. Hneď v prvom podvihnutí cítim, že niečo nefunguje ako má. Pridvihnem a cítim matnú váhu, sekám ale nič sa nedeje len tá čudná váha je tam. Rýchlo navíjam a zisťujem že naj agresívnejším dravcom našich vôd sú po ponožkách umelohmotné sáčky. Týmto pozdravujem kolegov bordelárov, pomaly ich veci tu chytám a na miesto nich beriem domov do smetí ja. Posielajte dukáty
Takže po odstránení agresora skúšam nova, náhod zhruba sedí. Na špičke parádne vidno prácu gumy ako ho prúd potláča a robí svoju tanec. Podľa šnúry vidím akurát prichádza ku konárom, dvíham špičku a vediem gumu nad prekážkou. Po cca metri špičku prikladám späť k vodnej hladine aby za stromom to padlo na dno. Cítim jemný ťukes, prisekávam. Prvý záber! Zubatá kráska asi vytrčila nos spoza zátišia konára a pokusla gumu. Zásek nesedí, ale pohyb gumy je všelijaký. Keď ju vyťahujem je stiahnutá z háčiku, stáva sa to nie prvý ani posledný krát.
Zaujímavá chvíľa bola, že ďalších 5-6 hodov sa to zopakovalo. Neostáva nič iné ZMENA! Ale čoho? Jednoducho, času záseku. Pri ďalšom spúštaní zase cítim jemný ťukes (musí ich tu byť veľa) ale neprisekávam, chvíľku vyčkám a vtedy my z ruky pomaly začne vyťahovať udicu, nuž až teraz sekám a na druhom konci cítim pekný odpor. Žiadny obor, ale ryba to je! Pár metrov od člna ju dostávam na hladinu kde sa ukazuje pichľavá kráľovná. Rýchlo chytám podberák a už je môj. To som doteraz ani netušil že aj na gumu treba vyčkať, paráda asi som prišiel na to. Rybu púšťam a pripravujem sa, že teraz dôjde eldorado.
Pri ďalšom hode sa ale nič nestáva, a ani po ďalších 10 nič. Bol to asi jediná ryba, ide sa ďalej. Púšťam sa prúdom, a takto pomaly s ťažšou hlavou prehadzujem okolie. Moja nová palička krásne ukazuje dopadnutie jigovej hlavičky. Po jednom z týchto dopadov dostávam ťukanec a sekám. Na chvíľku mätný odpor potom nič. Ale úplne nič, už nadávam chytila to len za chvost a odhryzla. Slnko pomaly zapadá aj s hmlou. Ale strašnou, asi tu aj končím, balím udicu ale už neskoro hmla, že nevidím špičku člna, a z okolitých stromov len tuším kde je breh. Najlepšie obdobie na krátku cestu domov na lodi. Jemným plynom sa kĺže jediný čln na vode: môj. Ak niekto chytá na brehu asi má svoj názor na tohto blázna koho nevidí len počuje.
5 minútová cesta v normálnom prípade, a ja už idem asi 30 šľak ma triafa, z nosa my tečie a je my zima. Na rieke kľučkujem z jednej strany na druhú kým neuvidím svetlá z mostu, som zachránený! Na dnes aj stačilo, jedna krásna ryba a pár záberov iné si žiadať nemôžem. Ale už nech som doma :D
Ďalšie dni sa stále nesú v znamení premenlivého počasia a úlovkoch rôzneho typu a veľkosti. Jeden deň odchytám pomaly v krátkom tričku a ďalší po členky v snehu. Snažím sa meniť aj spôsob lovu- raz z brehu, inokedy, keď je počasie prívetivé, brázdim vody v člne. Na toto si asi v súčasnej klíme treba bohužiaľ pomaly zvykať. Veď možno už o pár rokov budem oslavovať Silvestra kúpaním v Dunaji s drinkom v ruke pri letných 20 stupňoch.
