Pri konci takejto zlej sezóny pre mňa si robím zúčtovanie poslednými vychádzkami. Nová hračka a s tým výlety na Dunaj svoje výsledky nedoniesli. Podarilo sa len pár rýb a aj to za strašnú prácu. Chytáme zlý úsek alebo neviem čo ale moja tvrdohlavosť raz prinesie výsledky. Ako posledný výstrel ale s Bencem dávame už dobre známemu úseku na Váhu.
Ponáhľať sa netreba, jedná sa o pohodlný lov. Ak sa niečo zakvačí tak to len bodka na I. Hlásia sneženie, takže auto nechávam na hrádzi. V prípade že tu popadá nejaké to biele tak v momente končím. Neďaleko má jeden človiečik niečo ako zbierku bojových vozidiel, aj funkčných čo sa týka motora. Ale riskovať nemienim, aj keď som v tanku už sedel dávno.
Prechádzame zablateným úsekom, ktorý striedajú zóny snehu, nejak necítim že by som tu mal niečo robiť. Je to len uhasenie toho rybárskeho smädu pred dlhým pôstom. Debatujeme s kolegom, že budúcu zimu musíme nájsť tie body na Dunaji kde máme svoj kľud ale aj ryby. Ešte vždy nás neťahá medzi dav...a na to už stačí keď sme traja. Rád chytáme zababušený vo vlastných myšlienkach. Vždy je o čom uvažovať: rodina, pes, robota, sneh...tých pár hodín keď sme zavretý do vlastnej duše dodáva pokoj. Ak si chcem zakecať idem na tieto miesta ako teraz. Podľa očakávania tu bude dosť rybárov.
Ale prvé miesto kde prichádzame prázdne. No do frasa tak tu ani ryby nebude. S kľudom konštatujem nulu, dnes to nebude orechové ani náhodou. Ale samozrejme známe miesto, so všetkými popadanými stromami, kameňmi vo vode nenechám už tam. Ak sme tu tak tých par kilometrov si do seba dáme! Bence je tu prvý krát, vysvetľujem mu že na ktorom bude bude prúdnica meniť stranu rieky a podľa môjho názoru prečo sa tu držia aj lepšie ryby. Zubáče akurát medzi 49 a 50 cm. Po nahodení s pomalým vedením preskúmame miesto. Na svojej novej paličke Wild Spin presne cítiť keď sa jig začne kotúľať na piesku a padne do hrany, potiahnem a už cítim prácu gumenej nástrahy...na špičke ale aj v rukách pekne až ku dnu. Dopad hlavičky nie je razantný lebo 6 gramová hlavička je akurát postačujúca.
Po zapadnutí do hrany sa s ňou pomaly hrávam, poťahujem a nechám padať na dno. Po pár nahodeniach do mňa Bence strká: prestaň si už užívať vedenie nástrahy, poďme inde tu veľa rýb nie je. A je to pravda, bohu žiaľ kormorán z tohto postu asi všetko odohnal.
Zmena miesta vyzerá tak, že šlapeme cca 500 metrov nižšie k jednej kamennej špici. Je tu menšia jamka a z času na čas tu zimujú sumce a zubáče. No a toto Bencemu dal veľa energie, išiel o krok rýchlejšie. Ja kvôli zraneniu kolena som mal tempo spomaleného slona a aj to v redukcii, prejdem ja všetko ale už adekvátnou rýchlosťou. Pri dorazení na miesto hneď sa ukazuje mŕtva šťučka pod brehom. Krásna diera v tele, kormorán je realita našich vôd a ich práca je dosť viditeľná.
Bence skúša najhlbšiu časť jamy a ja koniec. Akurát ešte svieti slnko, je parádne teplúčko. Počas našej debaty riešime problém že prečo sa nám nedarí...a v tom dostávam šupu. Zásek sedí a niečo čo asi nie je zubáč sa javí na druhom konci. Krátke zdolávanie a vykľukne z toho sumčie mláďa.
Teplé počasie ich ho vytiahlo na plytšiu časť. Po pár rýchlich fotkách ho púšťame na cestu, nech narastie a potrhá pár silónov. V hlave si dávam do kopy kde to presne bolo a druhý krát gumu vediem cez tú istú trasu. A zase sa tam dačo motá, ťukance ale žiadny útok...je ich tam viac.
Vytiahnem gumu a zase to tam púšťam. Pred tým čo by sa nástraha dostala na vhodný bod ju zdvihnem aby prúd vody rozpracoval gumennú rybku v cca optimálnej hĺbke. To som trafil, úder krásny a už ho ťahám. Brat predošlej ryby. Pozerám na vodu, obrovské množstvo bubliniek ide hore, skupinu som asi vyrušil. No ale rýchlo ho vytiahnem a možno ešte ulovím ďalšieho. Pri vytiahnutí ryby ostaneme ale obidvaja zhrozený. Malý sumček s brutálne zničenou kožou. Očividne rany po háčikoch, niekto tu úradoval nelegálnym spôsobom. Bez fotky púšťam späť, nech sa zotavuje.
Ďalšie akcie už na mieste nie sú. Bence my ešte vytiahne ďalší sáčok do zbierky ale tam to aj končí. Po dvoch hodinách prelovovania komplet 100 metrového úseku nič. Obidvaja sa čudujeme že kde sa takto mohli vypariť, muselo ich tu byť veľa lebo ten fľak bubliniek bol obrovský a takáto malé rybky neverím že to tak rozvíria. Ale čo už, nič je nič a ide sa ďalej smer strmé brehy, kamenná kôpka v strede a niekoľko miest kde necháme asi pár gúm.
Cesta tam je ale samá úžas, vyrúbaný les, komando cez stromy ktoré tam boli ponechané. Idilková prechádzka len tak na poobedie. Lebo že sme verili predpovedi počasia a dobre naobliekali pot tečie až do čižiem. Bence ako parný vlak (do slova podľa toho ako vyzerá) bez zastávky skáče cez konáre. Ako som už písal aktuálne si potrpím na tom kde stúpim.
Po dobrej pol hodinke cesty sa nám začne zatiahnuť nad hlavou a sneženie už je tu. Takže nikto neklamal, cítime sa oveľa lepšie. Lov vo snežení milujem, keď je bezvetrie ten samotný zázrak okolo nás je priam hmatateľný.
Ja si nájdem pohodlnejšie miesto nad jedným padnutým stromom, kým Bence špekuluje. Tak dvadsať metrov nižšie je ďalší flek. Počujem len šuchot, ja sa umiestnim a nahadzujem ku konárom stromu. Raz z tých zázračných dvadsiatich metrov počuť len praskot a nie až tak hlasný zvuk kolegu: Ty môj svätý...
Pravda že hore na breh nevidím ale ku korytu áno. Silueta Benceho štvornožky sa šmýkajúc v polohe „mačka v panike“ blížiac sa k vode bez možnosti zastavenia my dáva myšlienky že dnes kolega vstúpi medzi rád kolárovských ľadových medveďov. Lenže ako mávnutím čarovného prútika ho niečo zastavilo. Ja už udicu som zahodil a rýchlo dobehol na prípomoc -s foťákom v ruke na dokumentáciu medveďa v kabáte. Zhruba 5 metrová stena dole ku kamošovi a neviem ako ho vytiahnem. Iné neostáva udicu my hádže hore, ja mu púšťam ten najdlhší konár čo nachádzam. Záchranná akcia ukončená, výsledok : Bence ide domov pešo, vyzerá ako diviak čo akurát prešiel 2 hektárovou bačorinou. Blata až po uši.
Kým sa usuší ja ešte spravím pár hodov, späť na miesto. Reakcie že ako to ja vyzerám ani nepočujem, fokus mám plne na love.
Vodu na Kráľovej už púšťajú takže prúd sa zosilnil o dosť, musím dávať až 12 gramovú hlavičku. Pekne na rozhranie prúdnice to pustím a dvíham, razantné padnutie, pár sekúnd vyčkania..a je tam. Sviňa zubatý my zaspal na gume po dopade! Po oneskorenom záseku kurblujem ho rýchlo von, nie že sa spamätá. A faktom je že až do poslednej chvíli nedáva žiaden odpor, rýchlo šup do veľkého podberáka. No potom sa zase trepoce..už neskoro.
Môj čistý kamarát prichádza že nech mu nepoviem že je to zubáč. Jasne že hej a ukazujem podberák kde sa nám pekne ježí.
Po niekoľkých fotkách ho púšťame a rozhodneme sa na ústup. Ukončenie sezóny na jedničku, aj keď ešte veľká rieka svoje čaro neukázala. Tam sa ale vrátime, a vrátime sa toľko krát kým svoje tajomstvá nevyzradí.
